Svätý a slávny veľkumučeník Juraj

23. apríl

Keď rímskemu cisárovi Diokleciánovi správcovia všetkých okolitých oblastí, osobitne východných, písali, že počet kresťanov sa zvyšuje každým dňom a rímskemu náboženstvu hrozí úpadok, zvolal cisár na poradu do Ríma veľmožov a najvyšších úradníkov zo všetkých končín svojej ríše. Na nej sa rozhodli a ustanovili po troch dňoch začať veľké prenasledovanie kresťanov, aby ich úplne vykorenili a ich meno zahladili. V tom čase bol v rímskom vojsku jeden vojak z Kapadócie menom Georgij, alebo Juraj, vychovaný kresťanskými rodičmi v Kristovej viere. Jeho otec zomrel v mladých rokoch a matka, ktorá sa zberala k svojim príbuzným do Palestíny, ho vypravila do cisárovej služby do Ríma. Juraj, pochádzajúci zo znamenitého rodu, vynikal krásou tela a mužným duchom. Vo vojsku získal vynikajúcu povesť, mal zverený vysoký úrad a veľa času trávil po boku cisára.

Keď sa Juraj dozvedel, aké veľké nebezpečenstvo hrozí kresťanom, jeho druhom vo viere, považujúc to za najlepšiu príležitosť spasiť svoju dušu, predal všetko, čo mal a rozdal to biednym. Svojich otrokov, ktorých zdedil po otcovi, prepustil na slobodu a prepustil aj všetko služobníctvo. Na tretí deň, keď malo začať prenasledovanie kresťanov, vošiel Juraj do senátu, kde s veselou tvárou a nebojácnym srdcom sa takto ozval: „Prečo cisár ty a ctený senát, aj vy, Rimania, ktorí ste vo všetkých iných veciach spravodlivý, tak nespravodlivo konáte s kresťanmi, ktorých chcete prinútiť dokonca do diablovej služby? Nemýľte sa, vaši bohovia to sú diabli a skutočný Boh je iba Ježiš Kristus, ktorý s Otcom a Svätým Duchom stvoril svet, udržuje ho a riadi ho. Preto neprenasledujte a neprelievajte krv tých, ktorí slúžia tomuto pravdivému Bohu, čiže kresťanov.“ Oči všetkých sa obrátili na cisára a ten sa opýtal Juraj, kto ho urobil takým smelým. Juraj odpovedal: „Pravda!“ Cisár sa ho pýtal ďalej: „Aká pravda?“ Juraj odpovedal: „Ježiš Kristus, ktorého vy prenasledujete, a ktorého som sluhom a postavil som sa tu, aby som mu bol svedkom!“ Po týchto slovách nastal v senáte zmätok, každý hovoril čosi iné. Až cisár prikázal utíšiť sa a povedal Jurajovi: „Pre tvoju odvahu a múdrosť som ťa vysoko povýšil, milujem ťa ako syna a dávam ti radu, nevystavuj svoj mladý život nebezpečenstvu, ale pokloň sa naším bohom a ja ti dám ešte väčšie pocty.“ Juraj na to povedal: „Ó, cisár, keby si poznal skutočného Boha, ten by ti dal viac, ako mi ty sľubuješ a ako teraz máš, čiže všetka pozemské a dočasné dobrá. Boh prisľúbil večné dobrá, od ktorých ma žiadna tvoja hrozba neodstraší.“ Cisár mu nedovolil dokončiť tieto slová, prikázal ho zviazať a zamknúť do temnice, kde ho položila na znak a na hruď mu privalili veľký kameň. Na druhý deň ho cisár prikázal priviesť pred seba. Keď ho videl utrápeného tým kameňom, pýtal sa ho: „Už si si to rozmyslel?“ Svätý odpovedal: „Či som ja dieťa, aby som sa pre také malé muky zriekol svojho Boha. Skôr ty, cisár, ktorý ma vydávaš na muky, sa zmučíš, než ja zmučený pristanem na tvoju zlú radu.“ Rozhnevaný cisár prikázal na dosky pribiť rôzne, na všetky strany pozahýnané ostré železá. Nad ne postavil koleso, na ktoré priviazali Juraja a točili ho. Keď telo prišlo k tým železám, hákom a nožom, bolo po kusoch vytrhávané, že miestami bolo vidno až kosti. Svätý mučeník v tých mukách nahlas oslavoval svojho Spasiteľa, potom sa modlil po tichu a nakoniec zamĺkol, akoby zomrel. Cisár, ktorý si myslel, že už zomrel, odišiel priniesť obetu svojim bohom. Za ten čas silno zahrmeli nebesá. Z neba na zem zostúpil anjel, odviazal Juraja od kolesa, a keď ho zdravého postavil na nohy, povedal mu: „Neboj sa, Pán Boh je s tebou!“ Keď pohania videli tento div, priviedli Juraja pred cisára. Ten, keď ho uzrel, dlho nechcel veriť, že je to on sám. Keď to videli stotníci Anatol a Protol, uverili v Krista a volali: „Jeden je Boh kresťanský, je jeden nad všetkými!“ Rozhnevaný cisár ich hneď prikázal strhnúť a sťať. A oni boli radi, že za krátku smrť mohli dostať nekonečnú radosť. Vtedy uverila v Krista aj cisárovná Alexandra, manželka Diokleciána. Keď sa začala zastávať kresťanov, odviedli ju na bok, aby cisár nepočul jej reč.

Keď už cisár nevedel ďalej čo robiť, prikázal Juraja zakopať do nehaseného vápna a tri dni ho tam nechať. Sluhovia vykonali čo im bolo prikázané a odišli. Na tretí deň, keď prišli z vápna vytiahnuť kosti, našli svätého mučeníka pod vápnom živého a zdravého. Priviedli ho pred cisára a ten s údivom zvolal: „Povedz mi, čo sú to za čary, že nemôžeš zomrieť?!“ Svätý odpovedal: „Cisár, čarami nazývaš divy môjho Boha, ktoré ťa majú priviesť k tomu, aby si sa mu poklonil, no beda ti, pretože ťa diabol oslepil.“ Cisár teraz prikázal dať mu na nohy čižmy, ktoré mali v podošvách nabité ostré železá, a odviesť ho do veže a zamknúť ho tam. Juraj vydržal aj tieto muky a nechcel sa pokloniť falošným bohom. Preto cisár prikázal biť ho bičmi a korbáčmi tak dlho, kým mu telo od kostí nebude odpadávať na zem. Sv. Juraj aj toto znášal trpezlivo a tvár sa mu ani raz neskrivila od bolesti. Cisár sa na to pozeral a utvrdzoval sa, že to skutočne musia byť čary, preto prikázal zavolať čarodejníka, aby ich zrušil.

Zavolali slávneho čarodejníka Atanáza, ktorému cisár povedal: „Odovzdávam ti tohto človeka. Alebo ho pohni k tomu, aby sa poklonil našim bohom, alebo ho zabi, aby už dlhšie nežil!“ V prítomnosti cisára dal Atanáz sv. Jurajovi piť jed. Hovoril, že od neho hneď spadne z nôh a zomrie. Keď videl, že jed mu neurobil nič zlé, dal druhý, silnejší. A keď mu ani ten nič neurobil, dal mu vypiť aj tretí, najjedovatejší. Všetky tri sv. Juraj vypil a bol živý a zdravý a všetci prítomný sa divili. Cisár sa ho opýtal: „Povedz mi, odkiaľ poznáš také veľké čary?“ On odpovedal: „To nie sú čary, ale Božia sila, lebo tak sľúbil náš Kristus hovoriac: ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im.“

Cisár, keď to počul, opýtal sa čarodejníka: „Čo ty povieš na to?“ Ten povedal: „Ak ešte vzkriesi mŕtveho, čo žiaden z našich bohov neurobil, tak pravda bude jeho. Neďaleko odtiaľ leží mŕtvy, ktorého som za živa poznal, nech ho oživí.“ Cisár s tým súhlasil. Prikázal rozviazať sv. Juraja a priniesť mŕtveho. Mučeník sa začal modliť na d mŕtvym. Keď skončil modlitbu, zahrmelo nebo a všetci sa veľmi prestrašili. Mŕtvy sa pozbieral a pred všetkými sa zdravý a živý postavil. Keď to videli ľudia nahlas volali: „Veľký a silný je kresťanský Boh!“ Čarodejník Atanáz padol k nohám sv. Juraja a uveril v Ježiša Krista.

Keď ľudia utíchli, prehovoril k nim cisár, tvrdiac im, že Juraj a čarodejník boli spolu dohovorení a sú zvodcami. Potom rozkázal sťať hlavu čarodejníkovi a Juraja odviesť do väznice. Tam svätý mučeník uzdravoval mnohých chorých, ktorí k nemu prichádzali a verili v Ježiša Krista. Medzi inými prišiel k nemu aj Glycérius, jednoduchý sedliak, a prosil sv. Juraja, aby mu pomohol v jeho ťažkosti. Tá spočívala v tom, že vôl, ktorým oral, mu zdochol a iného nemá. Sv. Juraj mu povedal: „Choď domov a vola nájdeš živého.“ Keď tomu skutočne bolo tak, Glycérius sa vrátil do mesta a tam všade prevolával: „Veľký je kresťanský Boh!“ Keď sa o tom dozvedel cisár, prikázal ho zajať a sťať mu hlavu. V senáte hovorili cisárovi: „Juraj nám robí veľa problémov. Celé mesto sa tlačí pred väznicou, kde robí divy a učí ich veriť v Krista.“ Cisár ho prikázal na druhý deň priviesť pred súd. V noci predtým sa Jurajovi vo sne zjavil Ježiš Kristus, posilňoval ho a dával mu nevädnúci veniec večného života. Ráno, keď sa postavil pred cisára, počul od neho tieto slová: „Budem ťa mať za svojho syna a budeš po mne prvý v mojej ríši, iba sa pokloň našim bohom.“ Sv. Juraj povedal iba: „Poďme do chrámu!“ Cisár hneď vstal a prikázal rýchlo zvolať celé mesto, lebo si myslel, že sv. Juraj si to rozmyslel Prijme jeho ponuku. V pohanskom chráme sa sv. Juraj postavil pred bôžika, urobil znak svätého kríža a povedal balvanu: „Si ty boh, čo žiada odo mňa obety a úctu, alebo nie?!“ Diabol, ktorý sedel na balvane odpovedal: „Ja nie som Boh, Je iba jeden Boh, ten, ktorého ty vyznávaš a ohlasuješ.“ „A akú tu máš prácu?“, vyzvedal sa sv. Juraj. Na tieto slová sa bôžik zrútil. S ním sa zrútili aj všetky ďalšie balvany, ktoré sa tu nachádzali a porozbíjali sa na kusy.

Rozhnevaní služobníci týchto balvany sa s krikom vrhli na sv. Juraja: „Zahubme, zabime tohto čarodejníka!“ Cisárova žena Alexandra, aby ho ochránila, sa pretlačila cez dav až k nemu a oslavujúc Ježiša padla mu k nohám. Dioklecián, keď videl, že jeho manželka je kresťankou, ešte viac sa rozhneval a vysal príkaz, aby sv. Juraja a Alexandru sťali. Keď ich viedli na popravisko, cisárovná Alexandra prosila, aby jej dovolili odpočinúť si. Sadnúc si pri modlitbe odovzdala Bohu dušu. Sv. Juraj sa pomodlil nad jej telom a išiel ďalej. Keď prišiel na označené miesto, ochotne dal svoj krk pod katov meč a prijal večnú náhradu z rúk svojho Spasiteľa. Toto všetko sa dialo v roku 296.

Sv. Juraj je zvyčajne na obrazoch zobrazený ako mladý vojak, ktorý sedí na koni a kopijou zabíja hada, ktorý sa plazí pod nohami koňa. Je to znak kresťanskej smelosti a odvahy, ktorá nebojuje iba s pozemskými nepriateľmi a víťazí nad nimi. No osobitne víťazí nad hriechom a otcom hriechu, čiže diablom, ktorý v Zjavení sv. Jána sa predstavuje v podobe hada alebo draka. Na ikone sv. Juraja je zvyčajne zobrazená aj cisárovná Alexandra, ako sa v diaľke modlí. Pamiatku oboch slávi cirkev v jeden deň, čiže 23. 4.

Preložené z knihy: Žiťje uhodnikov Božich, Antonij Dobrjanskij, Peremyšľ, 1865, s. 133-139.
Preložil o. Mgr. Jozef Matejovský.